malý roadster (benzín, 1.2 TCe, 74 kW, 5-st. prevodovka, 2 500 km)

Technické parametre

Renault s Daciou tento rok prekvapujú lacnými riešeniami. Duster je najlacnejší off-road, Wind zase najlacnejší kabriolet, resp. roadster. Duster sme pre vás otestovali už dávnejšie, Wind prichádza na náš trh teraz. A to je ideálne obdobie na publikáciu čerstvých zážitkov z jazdy bez strechy nad hlavou.

Prečítajte si: Nový Renault Wind (2. 3. 2010)

Wind začína so slabším motorom na cene 15 990 eur, ku ktorej si pripočítajte 300 eur za metalízu a dostanete nami testovaný kúsok. Základná verzia Dynamique už obsahuje 16” zliatinové disky, vylepšený podvozok, výborné sedadlá, ESP, tempomat, obmedzovač rýchlosti, mechanickú klimatizáciu či externý vstup autorádia (2 x RCA konektor). Ostatné dva výbavové stupne sú dostupné zase iba s motorom 1.6 133k z Twinga R.S.

Renault Wind: aktuálne ceny, výbava a porovnanie s konkurentmi

Výbava Exception za 17 990 eur je už solídna výbava s automatickou klimatizáciou, možnosťou dokúpenia koženého čalúnenia či vyhrievania sedadiel, lepším autorádiom s USB a 3,5 mm vstupom, dažďovým a svetelným senzorom a 17” diskami. Dizajnové výstrelky výbavy LS Collection, ktorá je drahšia o 1 100 eur, by ma možno presvedčili si radšej pridať tisíceurové kožené čalúnenie k výbave Exception. V takom prípade budem mať dokonca na výber svetlú kožu a nemusím trpieť lacno vyzerajúce pochrómované spätné zrkadlá. Ale to je už vecou vkusu.

Každopádne, ak chcete dostupný kabriolet s elektrickou strechou, nemáte veľa možností. Niekoľkoročná Mazda MX-5 je síce lákavá, ale je to “zadokolka”, čo nemusí vyhovovať každému, a kúpa jazdenky je vždy trochu riskantná. Z nových áut máte prakticky na výber spomedzi Fiatu 500C a Renaultu Wind. Prvý model je dizajnom určený skôr ženám, Wind sa zameriava na mužov.

Prečítajte si: TEST: Fiat 500 C 1.4 16V (6. 7. 2010)

V čase preberania vozidla bolo pekné počasie a predpoveď tiež neznela najhoršie. Do ruky sa mi teda dostal prekvapivo moderne vyzerajúci vystreľovací kľúčik s dvojicou tlačidiel. Dúfam, že na diaľku otvorím nielen okná, ale aj strechu. Nič z toho sa však nekoná. Prezlečené Twingo R.S. si so sebou prinieslo aj množstvo nedostatkov. Jedným z nich sú elektricky ovládané okná bez dojazdu, bez diaľkového ovládania a s ovládacími tlačidlami na maximálne nepraktickom mieste.

Nasadol som teda do pohodlného sedadla s výrazným bočným vedením. Aj keď je jeho zdvíhanie zastarané, musím uznať, že v každej výškovej polohe má ideálny sklon sedáku a celkovo bude určite vyhovovať väčšine šoférov. Predný sedák je dlhý nevýrazných 50 cm, ale to nemusí znamenať nepohodlné sedenie aj na dlhších trasách. A veru, ani neznamená. Zabuchnutie dverí je podozrivo hlučné. Trvalo mi celý týždeň naučiť sa dverami netrieskať, ale ich len jemne pribuchnúť. V opačnom prípade som mal pocit, že som nastúpil či vystúpil z dvadsaťročného auta. Po naštartovaní malého drobca skontrolujem svetlá. Vzadu tvorí zaujímavé obrysové svetlá niekoľko žiaroviek, spiatočka má špeciálne svetlo dole v strede…ako 206-ka hmlovku alebo Lexus LFA výfuky. Na čo sa Wind ponáša viac, to si vyberte už sami. Svetlá musím zapínať ručne a pri vystupovaní ma Wind hlasno upozoňuje na ich nutné vypnutie. Párkrát som si zajazdil aj bez svetiel, čo môže byť občas drahšie než doinštalovanie automatického rozsvecovania u vášho dílera. Snáď vám túto možnosť predajca Windu ponúkne a nebude sa vám vyhrážať stratou záruky po zásahu do elektroinštalácie. Už pri manévrovaní na parkovisku si všímam nízko položenú hranu čelného skla. Pri prevrátení na strechu si ani nedokážem predstaviť, ako šofér nemá hlavou prísť do kontaktu so zemou. Vyššie čelné sklo by prospelo výhľadu z vozidla aj bezpečnosti. Pred vjazdom na cestu si nastavím ešte volant. Žiaľ, len vo vertikálnom smere, čo je dosť výrazná nevýhoda tohto kvázi športového vozidla.

Keďže je pekné počasie, hneď zložím strechu. Vraj to trvá len 12 sekúnd. Nuž, prirátajte k tomu ručné odistenie poistky nad čelným oknom, a potom natiahnutie sa za ovládačom strechy, ktorý musíte počas celej operácie držať. Na displeji v rámci rýchlomera Wind zobrazuje grafické odpočítavanie do konca operácie. Keďže aj pri otváraní, aj zatváraní strechy Wind nelogicky sťahuje okná. Takže, pred jazdou s nebom nad hlavou bude občas nutné vytiahnuť okná zase naspäť. Dokopy teda manipulácia so strechou a oknami bez automatického dojazdu určite netrvá propagovaných 12 sekúnd. A navyše počítajte s nutnosťou zatiahnutia ručnej brzdy. I tak však musím prehlásiť, že zloženie strechy je veľmi rýchle, stihnete to aj na križovatke počas červenej.

Rýchlosť preklopenia strechy do zadnej časti vozidla je zrejmá z nasledujúceho produktového videa. V ňom sa však pri manipulácii nesťahujú okná, čo je významná odlišnosť oproti nami testovanému vozidlu.

Tmavý interiér aj strop by som radšej vymenil za svetlé plasty a strešné okno, pre ktoré je tu zdanlivo vytvorené miesto. Ani v drahšej verzii som ho však nevidel.

Počas jazdy s nebom nad hlavou budete sklamaní s maximálneho jasu podsvietenia prístrojovky. Na displejoch počas slnečných dní nevidno niekedy vôbec nič.

Kritiku si zaslúžia aj smiešne veľké ovládače kúrenia a klimatizácie. Napriek ich rozmerom sú neprehľadné a z pohľadu šoféra dokonca zakrývajú niektoré informácie – napríklad o smere prúdenia vzduchu. Toto sa autorom Windu naozaj nepodarilo. Výduchy nemajú samostatné ovládanie, ten stredný dokonca ani nevypnete. Ale v tom som veľkú nevýhodu nevidel. Moja pravidelná spolujazdkyňa áno. Aj v chladnejšom počasí zvláda kúrenie bez problémov vyhrievať otvorenú kabínu, a to až do rýchlosti 90 km/h. Cesta mimo diaľnic tak bola možná so zloženou strechou aj v chladnejších letných dňoch. Pri mrhlení sa nemusíte obávať ani kvapiek v interiéri. Aj pri jazde obcou prúdenie vzduchu odnášalo všetky kvapky mimo kabíny. Mimo obce sa aj s oknami v hornej polohe pripravte na zvýšené prúdenie vzduchu v kabíne.

Počas testu som takmer zrazil jedného psíka. Ohrozenie by vôbec nebolo také veľké, keby Wind mal klaksón na tradičnom mieste – v strede volantu – a ja by som mohol zareagovať oveľa rýchlejšie. Lenže Wind preberá riešenia lacných Renaultov a Dacií, teda trúbenie stlačením ľavej páčky pred volantom.

Naopak, pochvalu si zaslúži pohodlné ovládanie autorádia pod volantom (mute – stlačením oboch ovládačov hlasitosti naraz) a tempomat s funkciou obmedzovača rýchlosti. Kvalita základného autorádia je podpriemerná. Umiestnenie reproduktorov výhradne do dverí a na palubnú dosku zvyšuje nutnosť extrémne zvyšovať hlasitosť pri jazde s otvorenou kabínou. Tempomat na volante a ovládač hudby pod ním považujem za veľmi dobré riešenie.

Nebol by to Renault, keby nemal klasicky francúzske zapínanie diaľkových svetiel – jedine smerom k sebe. Slabšie pritiahnutie páčky len zabliká, silnejšie aktivuje diaľkové svetlá natrvalo. Zabudnite aj na trojblik smerovky, aj na spomínané automatické zapínanie svetiel po štarte.

V strednej výbave je prítomný aj dažďový senzor, preto ma v základe mimoriadne prekvapila absencia jednorazového zotretia stieračov. Smer nahor má pravá páka pred volantom úplne zablokovaný.

Nabíjanie telefónu si vyžiadalo netradičnú úlohu – hľadanie 12 V zásuvky. Nakoniec sme ju objavili v skrinke pred spolujazdcom. Okrem nej sa nachádzajú pomerne veľké odkladacie priestory vo dverách aj za sedadlami. Túto zadnú poličku považujem za veľmi dobrý výmysel.

Až 270-litrový batožinový priestor narúšajú kovové vzpery, ktoré bránia pohodlnému nakladaniu kufrov doň. Inak je veľkosť batožinového priestoru, ktorý nie je nijako obmedzený polohou strechy, príjemným prekvapením. Renault v lacných modeloch akosi zabúda na úchyty pre čisté zatvorenie kufra, a tak aj na Winde počítajte so špinavými prstami zatváraní batožinového priestoru.

Malý turbo motor s výkonom modernej jedna-štvorky a krútiacim momentom jedna-šestky je vhodný skôr na pokojné jazdenie mestom či okreskami. Už od asi 1600 otáčok sa výrazným pískaním prejavuje aktivita turbodúchadla. Do 3500 otáčok narastá krútiaci moment, do 5500 otáčok rastie výkon. Ak zanedbáme úvahy o možnej životnosti motora, tak je tento typ agregátu vhodný na občasné svižnejšie predbiehanie, ale inak ho odporúčame skôr pokojným nenáročným šoférom. Aj preto ho Renault priradil len k základnej výbave Windu. Pri šantení či rýchlej diaľničnej jazde sa významne prejavuje absencia šiesteho prevodového stupňa, resp. krátke odstupňovanie päťstupňovej prevodovky. Spotreba narastá až ku deviatim litrom benzínu na 100 km. Ak sa už s Windom vidíte pri rezaní zákrut a rýchlom každodennom presune z domu do práce, radšej si vyberte silnejšiu 1.6-ku z Twinga R.S.

Menej presná prevodovka má, ako som už spomínal, krátke prevody. To je výhodou na okreskách. Pred obcou spomalíte na “tachometrových” 54 km/h, čo asi zodpovedá reálnej päťdesiatke, a nemusíte vôbec podraďovať. Podradenie do štvorky alebo tretieho prevodového stupňa využijete až pri predbiehaní či prudšom štarte na konci obce. Pri pohodovej jazde rovinatými dedinami môžete mať zaradenú celý čas tzv. päťku. Na diaľnicu Wind aj tak nie je veľmi určený. Ku spojke nemám žiadne výhrady.

Prekvapivo dobre vyvážený je podvozok Windu. V zákrutách výborne drží stopu a súčasne prekvapivo tlmí nerovnosti.

Údaje po zohľadnení rýchlosti podľa GPS.

Wind má veľký problém s hlukom vo vozidle, to aj so zatvorenou strechou. Dvere bez výplní, horšie odhlučnenie podvozka a rozmery vozidla jednoducho spôsobili, že pri rýchlostiach nad 100 km/h sa už nedá hovoriť o komfortnej jazde. Rádio musíte zosilniť na zbytočne veľkú hlasitosť, hovorenému slovu už rozumieť horšie, skrátka, Wind nie je stvorený na diaľnice a rýchlostné cesty.

Aj napriek tomu, že vypínateľné ESP je k dispozícii len ku motoru 1.6 133k, tak som tlačidlo “ESP off” našiel aj pod volantom slabšej verzie.

Spotreba

Spotreba Renaultu Wind s motorom 1.2 TCe veľmi závisí od štýlu jazdy. Aj napriek občasnému pokušeniu som s Windom jazdil zväčša úsporne. Zo Serede na Duchonku a naspäť výhradne mimo diaľnic som skončil so spotrebou 6,7 l / 100 km. Z Dvorníkov do Bratislavy som diaľničnou 110-kou skončil na priemere 6,6 l / 100 km. Môj letný večerný 18-kilometrový mestský okruh z bratislavskej Trnávky cez mesto (sedem veľkých križovatiek, využívanie tzv. zelenej vlny) na Palisády – zastavenie a zloženie strechy – pokračovanie s nebom nad hlavou po obchvate (max. 90 km/h) do Avionu normálnou úspornou jazdou zvládol Renault Wind s výsledkom 5,7 l / 100 km. Tentoraz bolo výnimkou, že som okruh začínal s teplým motorom, takže so studeným môžeme počítať s pár deci navyše, hoci benzínový motor 1.2 TCe sa v lete zohrieva mimoriadne rýchlo.

Pri rýchlej diaľničnej jazde z Bratislavy do Dvorníkov pri Seredi som však dosiahol priemer 8,0 l / 100 km a čisto jazdou na diaľničnom limite som už atakoval hranicu 9 litrov benzínu na 100 km. A to už je naozaj dosť.

Krádeže, poruchy a bezpečnosť

Podľa portálu natankuj.sme.sk nie je Renault vôbec atraktívnou značkou pre zlodejov. Wind by mal byť v tomto smere dobrou kúpou. Wind sa nenachádza v rebrúčku Auto Bild TÜV Report 2010, takže jeho spoľahlivosť budeme hodnotiť až o pár rokov. Renault Wind tiež ešte neprešiel ani testami Euro NCAP.

Hlavné klady

najlacnejší roadster s elektrickou pevnou strechou,
dostatočne silné motory v ponuke,
ESP v základe,
športové sedadlá,
vylepšený podvozok.

Hlavné nedostatky

vysoká spotreba malého motora,
veľké množstvo drobných funkčných nedostatkov,
pri zatváraní strechy sťahuje okná dole,
výrazný hluk vo vozidle už od 100 – 110 km/h,
základná výbava Dynamique ponúka len zopár možných príplatkov.

Spokojnosť s autom: 7/10

1 – totálne nespokojný, 5 – priemer, 10 – maximálne spokojný

Záverečné zhodnotenie

Renault Wind ponúka toľko drobných nedostatkov, že by som jednoznačne radšej volil Fiat 500 C. Možná manipulácia so strechou aj počas jazdy, pri parkovaní či vychádzaní z parkoviska by ma lákali viac než pevné materiály vyžadujúce zatiahnutie ručnej brzdy a množstvo vedľajších úkonov. Strechu 500 C som otvoril na diaľku, tu diaľkovým ovládačom len odomknete a zamknete dvere. Chýbajúci trojblik aj automatické svietenie, “francúzska” aktivácia diaľkových svetiel, chýbajúce jednorazové zotretie stieračov i automatický dojazd okien a k tomu klaxón ako na Dacii Logan či absentujúci rozumný úchyt na čisté zatvorenie kufra naznačujú, že Wind si aj za takú sumu vyžaduje množstvo kompromisov. Na správanie sa motora, kvalitu sedadiel či výborne naladený podvozok sa zase nemôžem vôbec sťažovať. Wind je aj tak určený výhradne mimo diaľnic. Na okreskách sa s ním dokážete pekne vyšantiť a pri pokojnej jazde zase dosiahnuť slušnú spotrebu, ale to predsa nie je primárny účel Windu. Ak vám stačia výborné sedadlá, dobrý podvozok a vydarený motor, objednajte si testovaciu jazdu s Windom 1.6 133k. Na jednoduché cestné šantenie bude ideálny. Ale na každodenné používanie je tých nedostatkov pri pohľade na cenovku 16 – 19 tisíc eur priveľa.

– GALÉRIA –