Prvý hybridný automobil s manuálnou prevodovkou vstúpil na slovenský trh. Novú Hondu CR-Z sme si boli obzrieť naživo.
Honda CR-Z sa ponúka s jediným druhom pohonu. Je ním benzínový motor s objemom 1,5 litra, kombinovaný s elektromotorom. Spoločne sa starajú o maximálny výkon 91 kW (124 k) a krútiaci moment 175 Nm. A ani si za to veľa nevypýtajú. Podľa výrobcu zhltnú v priemere iba 5 litrov benzínu na 100 km. Honda CR-Z zrýchli z pokoja na 100 km/h za 9,9 sekundy a dosiahne maximálnu rýchlosť 200 km/h.
Prečítajte si: Nová Honda CR-Z (12. 1. 2010)
Cena začína na hranici 21 700 eur za základnú výbavu S. Obsahuje napríklad 6 airbagov, aktívne opierky hlavy, stabilizačný systém, automatickú klimatizáciu, rádio s CD, MP3 a AUX (4 reproduktory). Výbava Sport za 22 900 eur pridáva 16-palcové hliníkové disky, hmlové svetlomety, kožený volant a radiacu páka, tmavé sklá, hliníkové pedále, ďalšie dva reproduktory, ovládanie rádia na volante, USB vstup a náladové osvetlenie interiéru. Tretí stupeň GT za 24 100 eur obsahuje navyše aj xenónové svetlomety, alarm, elektricky sklopné spätné zrkadlá, tempomat, zadné parkovacie senzory, vyhrievané sedadlá, dažďový senzor a subwoofer. Špičková výbava GT Top za 25 300 eur pridáva už iba panoramatickú strechu a kožený interiér. Kuriozitou je zoznam príplatkovej výbavy, ktorý obsahuje iba hmlové svetlomety a hliníkové disky (výbava S) a pre zvyšné tri výbavy iba 17-palcové hliníkové disky.
Prvé stretnutie
Keď som zbadal Hondu CR-Z naživo, môj úplne prvý dojem bol, že je veľmi zaujímavá – v tom najlepšom zmysle slova. Na našich cestách chýbajú podobní exoti. Dizajnovo sa podarila najmä predná časť, ktorá ladí so zaradením vozidla (podľa výrobcu) medzi športové automobily. Silueta strechy sa rovnako vymyká z dnešných konvencií. Od A-stĺpika pokračuje dozadu s veľmi miernym klesaním a zadná časť je kolmo zrezaná za zadným oknom. Na vertikálnej časti veka batožinového priestoru je ešte malé okienko, ktoré symbolicky zlepšuje výhľad vzad.
Pred prvým nasadnutím som zamieril akosi inštinktívne dozadu. Po otvorení rozmerných tretích dverí sa mi naskytol pohľad na plytký batožinový priestor s obdlžníkovým pôdorysom. Jeho dno je prekvapivo vysoko. Podľa informácií zo stránky slovenskej Hondy má objem 233 litrov (podľa letáku 225 litrov). Pod dnom sa ešte skrývajú priehradky na drobnosti, povinnú výbavu a vo verzii pre slovenský trh sa tam má vraj zmestiť aj dojazdová rezerva. Pred zvedavými pohľadmi okoloidúcich (zlodejov) chránia batožinový priestor tmavé okná. Čo nezaclonia okná, to bezpečne ukryje sťahovacia roletka.
Človek priemernej výšky dokáže sklopiť operadlo zadných sedadiel aj z batožinového priestoru, no za páčkou na jeho vrchnej hrane sa bude musieť poriadne načiahnuť, pričom sa môže zašpiniť od zadného nárazníka. Táto páčka je dostupná aj z miesta vodiča, keďže medzi prednými sedadlami a zadným operadlom veľa priestoru nezostalo. Vráťme sa ale ešte na chvíľu “do kufra”. Sedák zadných sedadiel je fixný a zadné operadlo sa naň jednoducho preklopí. Vznikne tak úplne rovná plocha. Po spodnú hranu okien je v takejto konfigurácii k dispozícii 401 litrov pre batožinu.
Poďme si konečne sadnúť do vnútra. Už cestou k dverám púta pozornosť zaujímavo tvarovaná vonkajšia kľučka. Zážitok sľubuje aj pohľad cez úzke bočné okno. Po otvorení dlhokánskych dverí mi ako prvá napadla situácia na stiesnenom parkovisku. Nechcem si ani len predstaviť nastupovanie resp. vystupovanie zo zadných sedadiel. Mimochodom, ani na voľnej ploche s rozlohou Texasu by to nebolo nič príjemné. Ale to je daň za atraktívny strih nízkej karosérie a krátky, obratný rázvor.
Posed za volantom skutočne pripomína športové auto. Sedačky sú nízko položené a pri nízkej karosérii mi tým pádom zostávalo aj dosť miesta na hlavu (výška 173 cm). Prístrojový panel v štýle kozmickej lode k Honde už neodmysliteľne patrí. Prekvapila ma vzdialenosť rádia, ktoré muselo ustúpiť ovládačom až do teritória spolujazdca. Panel rádia je naklonený k vodičovi, ako keby mu naznačoval: “Som od teba trochu ďalej, ale aj tak si môj šéf.” Naopak ovládanie klimatizácie je hneď vedľa volantu v ideálnej výške. Pred prevodovou pákou je pomerne hlboký a priestranný odkladací priestor, ktorý je kvôli prehľadnosti osvetlený diódami.
Ani nastupovanie na sedadlo spolujazdca nerobí žiadne problémy. Až pri dosadnutí ma prepadol skľučujúci pocit. Kolená som mal presne na úrovni pomerne ostrej vrchnej hrany odkladacej skrinky. Pri sedadle posunutom úplne dozadu mi kolená trochu klesli ale stále som mal z tej hrany pocit, že mi ublíži. Je to možno iba psychologický efekt, ale som skutočne zvedavý ako obstoja dolné končatiny testovacích figurín pri crash-testoch Euro NCAP.
Sadať na zadné sedadlá by osoby vyššie ako 150 cm nemali. Pri mojej výške som nemal šancu oprieť sa celou plochou chrbta, lebo mi prekážal nízky strop. Treba však dodať, že Honda CR-Z je 2+2 coupé a nehrá sa na to, že nie je. Zadné sedadlá sú určené iba pre núdzové situácie, o čom svedčí aj absencia pamäte polohy predných sedadiel (sklon, ani posun). Všetky fotografie z prvého stretnutia s Hondou CR-Z nájdete pod článkom na konci aktualizovanej fotogalérie.
Celkovo Honda CR-Z nerobí hanbu svojej legendárnej predchodkyni. Od malého kupé predsa nemôžeme čakať priestorové zázraky. Skôr by som povedal, že k naturelu športových áut trochu nehostinnosti patrí. Neviem však, čo na to hovoria dlháni s výškou okolo 190 cm.
– GALÉRIA –
