sedan strednej triedy (nafta, 2.2 i-DTEC, 110 kW, 5-st. automatická prevodovka, 20 662 km)

Autor článku: Richard Hombauer

Technické parametre

Každý vie, že web ZaVolantom.eu nefunguje naplno dlhšie než 4 mesiace. Za ten čas som mal možnosť dôkladne sa venovať len s dvom automobilom tejto triedy – Lagunou a Accordom. Laguna je podstatne lacnejšia, na prvý pohľad ponúka už v cenách okolo 27 000 eur to, čo Accord za 34 000 eur. Accord je však všeobecne kvalitnejšie spracované auto. Sedadlá, interiér či kvalita reprodukcie hudby sú od priemeru strednej triedy posunuté skôr vyššie. Na druhej strane, Accordu chýba zopár funkcií, ktoré očakávam dokonca od nižšej strednej triedy.

Honda Accord: aktuálne ceny, výbava a porovnanie s konkurentmi

Automat, to mám rád. Nasadám do tmavošedého krásavca a štartujem. Naftu rozpoznávam hneď, vo volante cítiť jemné vibrácie. To ma prekvapuje najmä po teste Chevroletu Cruze za 2/3 ceny, ktorý týmto neduhom netrpel. Aj teoretický výkon 2.2-litrového turbodiesela som si predstavoval o čosi vyšší, než udávaných 150 koní. Kožené sedačky sú úžasne pohodlné. Elektrické prispôsobenie presne podľa mojich predstáv ukladám pod prvé z dvoch pamäťových tlačidiel. Je zima, zapínam slabší z dvoch režimov vykurovania. Radím “R”, čím sa automatický smerom k zemi sklopí pravé spätné zrkadlo, ktoré však musí byť označené posuvným spínačom vo dverách. Ten bežne slúži na výber zrkadla, ktoré má reagovať na štvorsmerový ovládač. Parkovacie senzory vpredu aj vzadu mi pomáhajú vyjsť z hustého parkoviska pre budovou predajcu – na displeji pekne vidno, ktorá časť auta sa približuje k prekážke. Zaradím “D” a ide sa vpred.

Výhľad dozadu je vďaka výborným spätným zrkadlám takmer dokonalý. Tvar zrkadiel napomáha eliminácii slepého bodu na minimum. Pozor však pri predbiehaní. Niekedy môžete mať pocit, že ste už dostatočne ďaleko pred predchádzaným vozidlom, no v skutočnosti sa toto nachádza ešte čiastočne vedľa vás. Accordy s naftovým motorom používajú po štarte plynové kúrenie, ktoré funguje pri vonkajšej teplote pod 5 stupňov a teplote motora do 75 stupňov Celzia. Spolu s vyhrievanými sedadlami som tak ani nevnímal, že sa 2.2-litrový motor zahrieval priemerne asi 15 minút. Reakcie na plynový pedál sú dvojaké. Pri citlivom ovládaní sa dočkáte primeraného zrýchlenia bez alebo s podradením o jeden prevodový stupeň. Pri kick-downe už prevodovka váha, radí o aj o dva-tri prevodové stupne nadol, čo môže reakcie v prvom momente spomaliť a navyše zbytočne zvýšiť spotrebu. Po týždni som pochopil, že Accord s 2.2-litrovým naftiakom a 5-stupňovým automatom je auto určené pre pohodovú jazdu. Pridám hneď dôkazy.

Prvý deň som sa vybral do Trenčína. Diaľnica, dobré auto, prečo by som mal spomaľovať pod 125 km/h? Jazdil som na hranici predpisov (podľa GPS), aby som vyskúšal nielen správanie motora, ktorému takáto rýchlosť nerobí žiaden problém, a ani hluk vo vozidle pri nej nie je nijak evidentný, ale aby som zistil spotrebu Accordu pri takomto štýle jazdy. No, po návrate z Trenčína som na počítadle videl 7,8 litra nafty na 100 km, čo som potom ešte udržal aj mnohými ďalšími jazdami po Bratislave v nasledujúcich dňoch (spolu 386 km). Pred víkendom som počítadlo vynuloval a začal jazdiť slušne. Na diaľnici reálnych približne 115 km/h, mimo nej s citlivou nohou. Užíval som si dlhé prevody, ktoré sú evidentné aj z tabuľky otáčok. Po víkende (BA – Sereď – Trnava – Sereď – BA s viacerými studenými štartmi) som pochopil, že Accord vie jazdiť aj za priemerných 6 litrov nafty. Na automobil strednej triedy s automatom veľmi dobrá hodnota. Len si musíte odpustiť prudké rozbehy a rýchlu jazdu po diaľnici. Ak sa neviete vzdať športovej jazdy, určite oceníte aj sekvenčný režim prevodovky (S), ktorý umožňuje takmer plnohodnotne ľubovoľné radenie rýchlostí pomocou páčok za volantom. Elektronika zasiahne až keď to budete prehánať s pretáčaním, resp. podtáčaním motora.

Otáčky motora:
50 km/h – 3. prevodový stupeň – 1 900 ot./min.
50 km/h – 4. prevodový stupeň – 1 300 ot./min.
90 km/h – 4. prevodový stupeň – 2 500 ot./min.
90 km/h – 5. prevodový stupeň – 1 800 ot./min.
130 km/h – 5. prevodový stupeň – 2 500 ot./min.

Na cestách som ocenil nielen automatické stmievanie vnútorného spätného zrkadla, ale aj jednoduchú deaktiváciu tejto funkcie tlačidlom pod ním. V daždivom počasí sa môžete spoľahnúť aj na dažďový senzor s nastavením citlivosti.

Päťstupňový automat radím do skupiny dlhých prevodoviek, ktoré dobre spolupracujú s naftovými motormi s objemom okolo dvoch litrov. Keď si na takúto kombináciu zvyknete, nebude vám chýbať moderných 6 – 7 stupňov prevodovky. Podvozok je pomerne tvrdý, ale nakláňanie v zákrutách mohlo byť menšie. Tu sa už prejavuje aj celková hmotnosť automobilu. Pre komfortné tlmenie nerovností sa musíte obzrieť inam, Accord prenáša pomerne dosť hluku z podvozka do kabíny. S Lagunou Black Edition bola väčšia zábava, na ceste držala podobne. Accordom som moju testovaciu zákrutu prechádzal s vedomým plnej stability 80-kilometrovou rýchlosťou, tak isto ako s Lagunou (2.0 dCi) alebo Chevroletom Cruze (2.0D) s mimochodom výborným podvozkom. Keby bol v Accorde podstatne ľahší benzínový motor a manuálna prevodovka, výsledok by bol určite lepší.

Počas jazdy oceníte VSA (Vehicle Stability Assist) – stabilizačný systém, pod ktorým sa ukrýva ESP + ASR. Za príplatok si môžete objednať aj nadštadardné funkcie ako adaptívny tempomat (ACC) aktívny od 25 km/h, systém podpory vedenia vozidla v jazdnom pruhu (LKAS) a systém brzdenia pre zmiernenie nárazu (CMBS).

Strešné okno je dostatočne veľké na presvetlenie interiéru. Jeho ovládanie je štandardné. Interiér celého vozidla hodnotím kladne, kvalitatívne sa Accord nemusí za nič hanbiť, dokonca by som ho pasoval na najvyššie priečky strednej triedy. Odkladacích priestorov je tu dosť, pričom sú elegantne kryté rôznymi dvierkami. Objem odkladacieho priestoru na spodku stredového panela je prekvapivý. Poteší tiež možnosť regulovať vstup chladného / teplého vzduchu klimatizácie do skrinky pred spolujazdcom či pod posuvnou lakťovou opierkou.

Ovládanie autorádia a tempomatu na volante je podsvietené, mrzí ma však absencia rýchleho stíšenia hudby (Mute) či obmedzovača rýchlosti. Aj ovládanie Bluetooth handsfree nájdete na volante. Ak sa vám zdá dvojica tlačidiel na tento účel nedostatočná, vedzte, že všetky príkazy zadávate hlasovo. Štúdiu používateľskej príručky sa nevyhnete čo len pre spojenie systému s vašim telefónom. A nakoniec nám ostala trojica tlačidiel pre ovládanie palubného počítača…tiež na volante. Tomu nemám čo vyčítať, aj dojazd počíta podľa aktuálneho štýlu jazdy za posledných pár kilometrov, čo mi pripadá logické. Keď už sme pri tlačidlách, jedno slúži aj na otváranie kufra z miesta vodiča. Môžete ho deaktivovať. Kufor je priemerne veľký, s malým nakladacím otvorom a všakovakým tvarovaním priestoru. Z kufra tiež sklápate zadné operadlá. Potiahnutím páčky sa však iba uvoľní zámok, a tak sa ešte musíte načiahnuť buď do kufra pre potlačenie operadla, alebo do kabíny pre jeho potiahnutie. Mimochodom, aj vzadu sú sedadlá mimoriadne pohodlné. Za seba (176 cm) si pohodlne sadnem a nad hlavou evidujem ešte 5 cm priestoru. Vzadu však nie sú tak pohodlne mäkké opierky hlavy ako vpredu. A tiež nastupovací otvor mohol byť v spodnej časti podstatne väčší. Viacero ľudí poukázalo na plastové vnútorné kľučky dverí, no tie aspoň tak nechladia ako kovové.

Kvalitu reprodukcie hudby som už (ne)nápadne pochválil v úvode. Podpora MP3, WMA a z USB aj AAC musí postačovať každému pasažierovi. MP3 môžu mať variabilný dátový tok s maximom 320 kbps, WMA sú v prípade CD obmedzené 192 kbps, z USB načíta aj 320 kbps. Záhadnou podmienkou je podpora AAC len ak boli na USB nahraté cez iTunes.

Sklápanie zrkadiel bolo možné len tlačidlom vo dverách. Uvítal by som automatické sklápanie zrkadiel po zamknutí dverí. Rovnako ma sklamalo, že po otvorení akýchkoľvek dverí už nevytiahnete otvorené okná. V niektorých verziách sa toto správanie vzťahuje len na vodičove dvere. Ale upokojili ma dve veci – otváranie a zatváranie okien diaľkovým. Stačí jednoduchým stlačením zamknúť (alebo odomknúť) a následným podržaním zavrieť (otvoriť) všetky okná (aj strešné). A keď chcete nechať niektoré okno pootvorené, stačí použiť Super Lock dvojitým stlačením zámku.

Hondy majú doteraz problém s automatickým rozsvietením stretávacích svetiel. Keď vytiahnete kľúč zo zapaľovania, otravný tón vás donúti vypnúť “stretávačky”. Režim AUTO zase svetlá rozsvieti len v noci. Preto odporúčam pri kúpe Accordu priplatiť za dodatočné domontovanie automatického rozsvecovania svetiel. Vyjde vás to na nejakých 70 eur a nebudete sa musieť spoliehať na blikanie protiidúcich vodičov, keď zabudnete svetlá zapnúť. Za zbytočné šetrenie zo strany výrobcu považujem zadné obrysové svetlá v podobe jedného páru žiaroviek. Ak sa vám jedna vypáli, ostane celá strana automobilu neosvetlená a vy budete musieť urýchlene navštíviť servis.

Honda Accord s 5-st. automatickou prevodokou začína na cene 28 300 eur s 2.0 i-VTEC alebo 30 500 eur s i-DTEC. Ja som mal k dispozícii Accord vo výbave Executive za 34 150 eur. Tá zahŕňa už aj kožený interiér, elektricky nastaviteľné a vyhrievané predné sedadlá, elektrické strešné okno, parkovacie senzory, automatické sklápanie pravého spätného zrkadla pri cúvaní. Za výbavu Top Executive je nutné pri všetkých motoroch priplatiť ešte necelých 6 000 eur, ktoré zahŕňajú všetky unikátne aktívne bezpečnostné systémy, navigáciu s cúvacou kamerou.

Podľa natankuj.sme.sk v roku 2009 neukradli ani jednu Hondu Accord. Honda má u nás problém s častými krádežami modelu CR-V, no o Accord zlodeji evidentne nemajú záujem.

Honda v novom (prísnejšom) teste Euro NCAP získala 86 % za ochranu dospelých pasažierov, 79 % za ochranu detí, 54 % za ochranu chodcov a 86 % za bezpečnostné systémy. Výsledkom je plný počet (5) hviezdičiek. Testovaný bol sedan s naftovým motorom 2.2 i-DTEC.

Hlavné klady

interiér akoby z vyššej strednej triedy,
veľmi pohodlné predné sedadlá,
dlhé prevody 5-stupňovej prevodovky pre pohodovú jazdu,
kvalita audio sústavy.

Hlavné nedostatky

vysoká spotreba pri rýchlej jazde,
nešťastne tvarovaný batožinový priestor,
nutné doinštalovať denné svietenie,
za vysokú cenu slabšia výbava bez navigácie.

Poruchy

V tabuľkách Auto Bild TÜV Report 2010 sa Accord objavil na nelichotivej 84. priečke pri 2-3-ročných autách tesne nad Lagunou no pod VW Passat. Pri 4-5-ročných vozidlách sa vyšplhal Accord na 46. priečku a pri 6-7-ročných na 24. pozíciu nad Mazdu 6, Ford Mondeo. Verím, že si Accord zachoval dlhodobú spoľahlivosť aj pri tomto modeli.

Spokojnosť s autom: 8/10

1 – totálne nespokojný, 5 – priemer, 10 – maximálne spokojný

Záverečné zhodnotenie

Honda Accord je už sčasti luxusné auto, ktoré hrdo konkuruje prémiovej nemeckej trojke. Problém s malým kufrom s malým nakladacím priestorom vyrieši verzia Tourer. V najvyššej výbave za 38 – 40 tis. eur (podľa motora) vám už nebude chýbať takmer nič ani z výbavy. Mrzí ma však, že v Accorde “za milión” (korún samozrejme) nedostanete navigáciu. Vlastne, v miliónovom aute budete jazdiť s prísavkou na skle ako vo Fabii. Alebo si priplaťte 6 000 eur, a dostanete všetko. To je politika Hondy, ktorá nemusí vyhovovať každému. Inak Accordu nemám veľmi čo vyčítať. Je to veľmi vyvážené auto strednej triedy, za ktoré sa nebudete hanbiť ani po rokoch. Poteší dobrý podvozok, dobré odhlučnenie, vo vyšších rýchlostiach tichý motor s nízkymi otáčkami vďaka automatu s dlhými prevodmi. Jednoducho, Accord ponúka veľmi komfortné cestovanie s primerane tvrdým podvozkom.