sedan nižšej strednej triedy (nafta, 2.0 VCDi, 110 kW, 5-st. prevodovka, 16 000 km)

Autor článku: Richard Hombauer

Technické parametre

Chevrolet Cruze je nenápadný model, ktorý vyrába kórejská firma GM DAEWOO MOTOR. Zabudnite však na Daewoo, aké sme poznali doteraz, toto je totiž úplne nové auto.

Pre Cruze som prišiel k predajcovi MaH v Petržalke. Už keď ma k predajni viezol kolega, dúfal som, že budem testovať z dvoch zaparkovaných Cruzov práve ten sivý. Strieborný vedľa neho totiž nevyzeral až tak dobre. Pekná farba a množstvo pozitívnych vlastností veľmi ľahko zatienili môj subjektívny, nie-práve-nadšený postoj ku dizajnu prednej masky. Ostaňme však ešte chvíľu vonku. Strecha tohto sedanu sa prudko zvažuje, a tak mi je od začiatku jasné, že vzadu budem mať aj ja (176 cm) nad hlavou len pár centimetrov miesta. A bolo tak. Svetlá automobilu sú jednoduché. Nič ultra moderné, dokonca si neodpustím kritiku použitia jedinej žiarovky v oboch zadných obrysových svetlách. Keď sa vám jedna vypáli, ostane daná strana automobilu úplne neosvetlená. Nemám rád, keď v tomto smere akákoľvek automobilka šetrí. Nehovoriac o tom, keď na vybraných modeloch vidím tretie brzdové svetlo z jedinej žiarovky. Kufor otváram diaľkovým ovládaním, čím sa jemne nadvihne. Je neuveriteľne ľahký. Po naložení nákladu však musím počítať aj s ramenami, ktoré po zatvorení výrazne zasahujú do batožinového priestoru. Na umiestnenie tašky s vajciami v sobotňajšom nákupe si radšej dajte pozor. Ups, žiadny úchyt zospodu. Pri zatváraní kufra Chevroletu Cruze rátajte so zašpinenými prstami. Jednu dôležitú drobnosť však Cruze umožňuje – zamknutie auta pri otvorenom batožinovom priestore. To využijete zase pri vykladaní nákupov.

Diaľkovým ovládaním nedokážem nič iné, len otvoriť dvere. Podľa nastavenia to budú buď len vodičove, alebo všetky. V prvom prípade otvoríte ostatné dvere opakovaným stlačením odomknutia dverí na diaľkovom ovládaní. Žiadne otváranie okien pomocou diaľkového, ani ich zatváranie. Keď zabudnete zavrieť okná pri vystupovaní z auta, už ich zavriete jedine po opätovnom zastrčení kľúčika do zapaľovania. Trochu nepraktické. Ale teraz je zima, okná neotváram, a v lete zase používam automatickú klimatizáciu. Takže sadám konečne do auta a hodnotím. Hore strešné okno s ručným zaťahovaním clony. Po jej odtiahnutí sa kožený interiér vozidla presvetlil, čo sa mi páči. Otváranie strešného okna bude aktuálne skôr v lete. Jedno dvojité dvojpolohové tlačidlo slúži na vysunutie, druhé dvojité tlačidlo pre vyklopenie.

Príplatková koža (1 200 eur) je v zime studená, a preto prišlo vhod aj vyhrievanie predných sedadiel, ktoré k nej automaticky dostanete. K dispozícii sú nezávisle pre predné sedadlá tri režimy teploty, pričom po vytiahnutí kľúča sa ohrievanie automaticky deaktivuje. Inak je tomu v prípade vyhrievania zadného okna a spätných zrkadiel. To je aktívne stále – vytiahnutím kľúčika sa funkcia nevypne a po opätovnom naštartovaní vyhrievanie pokračuje. Podsvietenie prístrojovky, ale hlavne tlačidiel ohrievania a klimatizácie, závisí od nastavenia svetiel. Pri automatickom režime senzor rozpozná, že je deň, a svetelné indikátory, podľa ktorých rozpoznáte zapnutú funkciu od vypnutej, svietia silnejšie. Ja som zbytočne používal režim zapnutých svetiel, ktorý znižuje intenzitu podsvietenia prístrojového a stredového panela, pričom režim AUTO tiež rozsvieti svetlá aj vo dne. Spracovanie interiéru je…dobré. Palubovku nezvyknem pri šoférovaní úchylne obchytkávať a v prudkých zákrutách nebolo z palubovky počuť nič nezvyčajné. Ak sú sedačky v koži, sú kožené aj prvky palubnej dosky; ak v textile, nájdete textil aj na palubovke. Textil sa mi pozdával viac, niekto si však potrpí na kožu. Tú nájdete aj na našich fotografiách.

Už po prvom naštartovaní ma prekvapilo v rámci tejto triedy dobré odhlučnenie dvojlitrového naftového motora. A vibrácie? Hoci bol motor studený, vo volante ani v celom interiéri nebolo takmer vôbec cítiť, že mám vpredu naftový motor. Ťah 150-koňového siláka s krútiacim momentom 320 Nm zodpovedá papierovým hodnotám. Turbo efekt nabieha vďaka prevodovke s extrémne dlhými prevodmi plynule od 1500 otáčok, intenzívnejšie ho však cítiť až pri dvoch tisícoch. Povedal by som, že motor s prehľadom prekonáva možnosti našich ciest aj pravidiel cestnej premávky. Slušný šofér jednoducho v takomto aute viac už ani potrebovať nemôže. Pri 130 km/h sa začne prejavovať výraznejší aerodynamický hluk od spätných zrkadiel a strešného okna, ktoré som na diaľnici z tohto dôvodu zaťahoval tieniacou doskou. V meste si motor pokojne točí okolo 1100 ot./min. na štvrtom prevodovom stupni, medzi dedinami používa pri pokojnej jazde na piatom stupni iba 1400 otáčok. A keďže silnejší záber začína od 1500 otáčok, a tak je jasné, že sa s Cruzom musíte naučiť radiť. Prevodovka nie je dokonale presná, jej dráhy sú ale primerane krátke. Na spojku aj prevodovku som si však zvykol rýchlo, na nízke otáčky motora tiež. Toto auto jednoducho úplne sadlo môjmu pokojnému, úspornému štýlu jazdy po meste a dedinách, ale tiež svižnej jazde po diaľniciach. Na diaľnici oceníte silný ťah motora a súčasne nízku spotrebu. V rámci tejto triedy a cenovej kategórie považujem Cruze s motorom 2.0 VCDi za veľmi milé prekvapenie.

Otáčky motora:
50 km/h – 3. prevodový stupeň – 1500 ot./min.
50 km/h – 4. prevodový stupeň – 1050 ot./min.
90 km/h – 4. prevodový stupeň – 2000 ot./min.
90 km/h – 5. prevodový stupeň – 1400 ot./min.
130 km/h – 5. prevodový stupeň – 2100 ot./min.

Podvozok je hlučnejší, priečne nerovnosti počuť aj v kabíne. Na druhej strane sa Cruze správa v zákrutách či cestných manévroch oveľa lepšie než taký Mégane či Bravo. Bolo mi až čudné, akou rýchlosťou môžem rezať zákruty s týmto pomerne ťažkým autom. Minimálne nakláňanie, dobré bočné vedenie sedačiek…Cruze má u mňa za podvozok veľké plus. Prítomná bola aj trakčná kontrola. Ak chcete vypnúť ASR, krátko podržte na to určené tlačidlo. Pre vypnutie ASP ho podržte na 7 sekúnd.

So Chevroletom som jazdil po Bratislave, vybehol som na Pezinskú babu, v iný deň zase do Nitry, a neskôr aj domov do Serede. Po vyše 500 km slušného jazdenia som dosiahol priemernú spotrebu 6,2 litra nafty na 100 km, pričom po diaľniciach som jazdil medzi 120 a 130 km/h. Papierových 5,6 litra na 100 km dosiahnete len ťažko, lebo toto auto vás bude predsa len nútiť jazdiť svižnejšie…najmä po tej diaľnici. Aj napriek podobne dlhým prevodom ako má Octavia 1.9 TDI, si za tých pár desiatok koní navyše jednoducho musíte priplatiť. A nielen pri kúpe auta.

Na volante je ľavá strana venovaná ovládačom tempomatu, pravá ovládačom rádia. Hoci niektoré pripomínajú valčeky, jedná sa len o klasické páčky. Tempomatu nemám čo vyčítať, funguje od 40 do 200 km/h, ale pri takýchto pohodlných sedačkách mi chýbal obmedzovač. Odkladaniu nohy pri nastavení udržiavania rýchlosti v pohodlných sedačkách totiž príliš neholdujem. Ovládanie rádia by si zase zaslúžilo väčšie kroky hlasitosti. Než prejdete desať-dvadsať krokov pre intenzívnejšie zosílenie / zoslabenie, radšej sa načiahnete pre kruhový ovládač na stredovom paneli. Zvuk autorádia je priemerný, treba sa pohrať s nastaveniami, no ani potom nečakajte zázraky. Nechápem, prečo výškové reproduktory smerujú ku sebe a nie k posádke. Menič na 6 CD s rozpoznávaním MP3 súborov bol pre mňa v tejto triede milým prekvapením. FM prijímač ma dostatočnú citlivosť, na displeji okrem počúvanej stanice vidíte aj názov skladby (RadioText).

Panelu klimatizácie som ani po týždni neprišiel veľmi na chuť. Teoreticky je dokonalý. Ponúka množstvo kombinácií smerov prúdenia vzduchu, potešila ma tiež prítomnosť AQS (aktivácia vnútorného obehu vzduchu po zaregistrovaní znečisteného vonkajšieho ovzdušia) či tlačidla pre rýchle odrosenie okien, ale aj napriektomu časté zarosovanie okien ma nakoniec donútilo používať osvedčený manuálne nastavený smer a intenzitu prúdenia, ako aj teploty vzduchu. Automatické režimy mi jednoducho takmer nikdy nevyhovovali.

Vráťme sa však ešte k zopár podstatným detailom, ktoré som si zapisoval celý týždeň.

Pre plnšie postavy sú sedačky s výrazným bočným vedením úzke. Ale veď zase nemusíme toľko priberať. Na sedačkách niekoho poteší nastavenie operadla pomocou páky. Ja ho nazývam “japonské”. A keď už som pri sedadlách, veľkú radosť som mal aj z hlavových opierok, ktoré (celé) posúvate nielen hore-dole, ale aj dopredu-dozadu. Výborný nápad.

Celý upršaný týždeň mi chýbal stierač na zadnom okne. Asi som naozaj rozmaznaný z hatchbackov a kombíkov. A keď už som pri oknách, automatické (impulzné) sťahovanie síce prítomné je, ale pri vyťahovaní hore musíte tlačidlo elektrického ovládania držať až do konca. A keď už som pri dverách, tam ma zase prekvapili zastarané kolíky uzamykania. A má ich aj Opel Astra, súrodenec Chevroletu Cruze. Zvláštny koncernový prvok – nemyslíte? Pokračujeme dverami, ktoré sa po rozbehu automaticky nezamknú. Po stlačení ručného uzamknutia zase nečakajte, že otvorením jedných dverí sa odomknú aj ostatné. Na to musíte zase použiť tlačidlo pre odomknutie. Ale zvyknete si. Asi. Alebo sa nebudete zamykať.

Radi blikáte diaľkovými, keď chcete protiidúceho šoféra na niečo upozorniť? Cruze pritiahnutím páčky svetiel k sebe blikne asi na jednu sekundu, takže na rýchle opakované dvojbliky zabudnite. Ale taký trojblik smeroviek zase zvláda dobre.

V používateľskej príručke som objavil aj zmienku o bezdrôtovom kľúči, ktorý pre odomknutie i naštartovanie automobilu nemusíte vyberať z tašky. U nás v ponuke takú vymoženosť nevidím, ale v zahraničí bude k dispozícii určite. Tiež som v príručke objavil sklápanie spätných zrkadiel stlačením joysticku pre ich ovládanie.

Už v základnej výbave nájdete AUX vstup s priemerom 3,5 mm pre pripojenie externého hudobného prehrávača či podporu MP3 skladieb na CD. Nechýba tu ani systém elektronickej kontroly stability ESC a rozdeľovač brzdnej sily EBD. Ale pre hĺbkovo nastaviteľný volant, klimatizáciu či palubný počítač si už musíte zvoliť strednú výbavu drahšiu o 1200 eur. Tá ponúka tiež posuvnú lakťovú opierku, kožený volant a elektrické zadné okná. Ak si priplatíte ďalších 1400 eur, dostanete bežnú výbavu automobilu strednej triedy, teda: automatickú klimatizáciu, dažďový senzor, predné hmlovky, menič na 6 CD a 6 repro, zliatinové 17-palcové disky, tempomat, zadný parkovací senzor či vnútorné spätné zrkadlo s automatickým stmievaním.

Za navigačný systém so 7-palcovým displejom a USB konektorom si priplatíte 840 eur. Za kožu 1400 eur a strešné okno 580 eur. 6-stupňový automat si vyžiada príplatok 1200 eur. Akciová základná cena Chevroletu Cruze je len 12 850 eur s motorom 1.6 83 kW (113 k). To vôbec nie je zlá ponuka. Ale dať za výborne vybavený Cruze so 150-koňovým dvojlitrom 18 800 eur je ešte väčšie lákadlo. Prípadne zvoliť benzínový motor a mať za 16 250 eur automobil s výbavou, akú vám len ťažko ponúkne konkurencia.

Po kúpe auta značky Chevrolet nemusíte mať ani zvýšený strach o jeho ukradnutie. Chevrolety sa jednoducho nekradnú.

Čo sa týka bezpečnosti, Cruze získal v Euro NCAP testoch plných päť hviezdičiek. Chevrolet Cruze získal dovtedy najvyššie skóre v testoch čelného a bočného nárazu v histórii EuroNCAP. Cruze bol v roku 2009 druhým najlepšie hodnoteným vozidlom v ochrane dospelých pasažierov.

Hlavné klady

pomer cena / výkon,
stabilita v zákrutách,
dlhé prevody, na diaľnici iba okolo 2000 ot./min.,
sedadlá, prispôsobenie pracoviska vodiča,
silný a úsporný motor,
žiadne vibrácie vo volante,
ESC a EBD v základnej výbave,
výbava verzie LT za priaznivú cenu.

Hlavné nedostatky

hlučné reakcie na nerovnosti,
správanie zámkov dverí,
chýba úchytka pre zavretie kufra,
niektorá príplatková výbava chýba v slovenskej ponuke,
chýba automatický zámok po rozjazde,
chýba Bluetooth,
jedine vo verzii sedan.

Poruchy

Chevrolet Cruze je úplne nový model, ktorý sa v štatistikách poruchovosti nedá spájať so žiadnym predchodcom.

Spokojnosť s autom: 9/10

1 – totálne nespokojný, 5 – priemer, 10 – maximálne spokojný

Záverečné zhodnotenie

Chevrolet Cruze bol pre mňa veľmi milým prekvapením. Má niekoľko nedostatkov, ako každé bežné auto. Chýbal mi automatický zámok po rozjazde, podpora Bluetooth či automatický dojazd okien pri ich vyťahovaní nahor. Tiež by som seriózne uvítal stierač na zadnom okne. Mnohých by určite potešila verzia liftback alebo kombi. Najväčšiu radosť som mal z kombinácie silného naftového motora a päťstupňovej prevodovky s extrémne dlhými prevodmi. Hneď za tým sa niesla radosť zo stability podvozku v zákrutách. A k tomu všetkému verzia LT za veľmi rozumnú cenu. Kože by som sa kľudne vzdal, ale toho ostatného už ani veľmi nie. Škoda len, že som nemohol vyskúšať verziu s navigáciou.