hatchback nižšej strednej triedy (nafta, 1.6 JTD, 77 kW, 6-st. prevodovka, 47 000 km)

Technické parametre

Vlastnými slovami

Pred dvoma rokmi som si kúpil svoje prvé nové auto. Predtým som jazdil na všeličom, ale vlastné som mal iba jedno, osemročnú Corollu. Mal som ju rád, ale jazdím často dlhšie trasy po diaľniciach a hluk v kabíne pri rýchlostiach nad 110 km/h ma už nebavil. Po dlhom zvažovaní, rôznych testovacích jazdách a návštevách autosalónov padla voľba na Fiat Bravo. Chcel som auto do pol milióna na leasing s akontáciou pod 20 %. Začala to Kia a zistil som, že s tým nebude problém ani u iných automobiliek. Mal som však aj požiadavky na výbavu. Keď som vtedy porovnal cenové ponuky, Golf bol nedosiahnuteľný, Ceed drahý a Bravo ponúkalo za najlepšiu cenu najviac muziky. Šesťstupňová prevodovka, batožinový priestor 400 litrov aj s plnohodnotnou 16” rezervou, automatická klimatizácia, výduch vzduchu aj na zadné sedadlá…zrazu bol automobil, na ktorý som si sprvu ani netrúfal, môj.

Od začiatku som mal však dilemu, či bola voľba benzínového motora 1.4 16V správna. Na jednej strane iba 90 koní, slabý krútiaci moment, na druhej automobil s plnou nádržou a dvomi cestujúcimi ťažký asi 1 450 kg. Keďže som kupoval skladové vozidlo, nemal som môžnosť voľby motora. Vtedy som veľmi túžil po 120-koňovom malom turbo motore 1.4 T-Jet. Naftový 1.9 JTD s výkonom 150 koní bol pre mňa nedosiahnuteľnou métou. Naftová jedna-šestka sa ešte nevyrábala. Dnes je všetko inak, a starú 1.9-ku nahradila nová 1.6-ka s výkonom 105 alebo 120 koní. A práve 105-koňový MultiJet bol vždy dôvodom, prečo som si občas hovoril, že som mal predsa len na ten úsporný naftiak počkať.

Začiatkom decembra 2009 som prebral kľúče od bieleho krásavca. Pekné zliatinové disky, pár efektných spojlerov dole aj hore… Ako majiteľ nudného strieborného tátoša som mal z tejto kombinácie veľkú radosť. Diaľkovým odomykám auto. Diaľkové ovládanie Fiatu Bravo je kapitolou samou o sebe. Umožňuje samostatné odomknutie kufra, po ktorého zavretí je auto kompletne uzamknuté. Podržaním odomknutia dverí sa otvoria predné elektrické okná (pri všetkých oknách v elektrike sa stiahnu určite aj zadné), a keď tlačidlo pustíte, sťahovanie okien sa zastaví. Toto využívam často v lete, na vyvetranie automobilu ešte predtým, ako doň nastúpim. Podržaním uzamknutia dverí sa zase elektrické okná vysunú nahor. Keď vystúpim z vozidla cestou z obchodu, otvorím piate dvere, auto zamknem, kľúče vložím do vrecka a viem, že keď potom s taškami v ruke kufor zavriem, bude auto zamknuté. Ak je vo výbave Fiatu Bravo aj funkcia Safe lock, dvojitým stlačením uzamknutia vozidla ho zavriete aj zvnútra. Ak aj zlodej rozbije okno, dvere si ani tak zvnútra neotvorí.

Ale vráťme sa k prvému kontaktu s bielym Bravom. Výbavu spoznávam – stredná verzia Dynamic s príplatkovou dvojzónovou automatickou klimatizáciou, klimatizovanou skrinkou pod lakťovou opierkou a výduchom klimatizácie aj na zadné sedadlá. Pozor, gumové medvedíky pod lakťovou opierkou sa vám v zime teplým vzduchom prúdiacim dozadu ľahko roztopia! Klimatizácia ponúka režim FULL AUTO, ktorý rád využívam najmä v zime. Automatika sama uzná za vhodné, kedy rozbehnúť ventilátor a kúrenie tak, aby to zbytočne neškodilo motoru a jeho zahrievaniu. Neoceniteľné sú tlačidlá troch smerov ventilácie: nohy, stred, okná. Na koľkých modeloch automobilov nižšej strednej triedy si môžete sami navoliť až osem rôznych kombinácií smerovania vzduchu? Koľko automobilov tejto triedy umožní smerovať prúdiaci vzduch stredom a súčasne na okná – napríklad v situácii, keď je vás v aute päť osôb a okná sa zbytočne rosia? Ďalšou výhodou klimatizácie vo Fiate Bravo je AQS – air quality system – ktorý vyhodnocuje kvalitu vonkajšieho vzduchu a pri jazde za Aviou automaticky uzavrie vnútorný okruch cirkulácie vzduchu (na maximálne 15 minút, potom sa na chvíľu za každých okolností otvorí). Keď si na túto funkciu raz zvyknete, budete ju chcieť v každom ďalšom aute.

Štartujem. Hluk nového naftového motora s necelými 50 000 kilometrami na tachometri neznie mojim ušiam práve najlepšie. Utlmený zvuk modernej naftovej jedna-šestky v takom Citroene Berlingo znie lepšie. Pri 1.6 JTD nevidím v kultivovanosti po studenom štarte rozdiel oproti starším motorom 1.9 dCi v Renaulte Mégane či 1.9 TDI v Škode Octavia. Čakal som viac…teda, skôr menej…hluku. Radšej sa pohnem z miesta. Prevodovka je podstatne ťažšia než na mojom benzíňáku, to isté platí aj pre tvrdšiu spojku. Iné je aj sprevodovanie rýchlostí šesťstupňovej prevodovky, ale k tomu sa ešte vrátim. Je podvečer, bratislavský obchvat je plný, ale bez kolízií a ja po 20 kilometroch diaľničnej jazdy rovnomernou osemdesiat- až deväťdesiatkilometrovou rýchlosťou dosahujem spotrebu 4,0 litra nafty na 100 km. Úžasný výsledok, ktorý sa mi za ostatných 7 dní testovania nepodarilo zopakovať. Po meste som dosahoval spotrebu okolo 6 – 7 litrov, v polovici testu som však palubný počítač vynuloval a výletmi v štýle Bratislava – Šamorín či Bratislava – Sereď som dosiahol priemernú spotrebu 5,4 litra na 100 km; pri 120 km/h na diaľnici ukazoval palubný počítač 5,5 litra na 100 km. Keď to porovnám s ohľadom na rovnaký štýl jazdenia s mojou benzínovou jedna-štvorkou, so silnejším naftiakom určite ušetríte 1,5 – 2,0 litra na 100 km.

Nevýhody naftového motora sú jasné – hluk po naštartovaní a na križovatkách, jemné vibrácie vo vozidle či dvojnásobne dlhšie zahrievanie motora oproti malej benzínovej 1.4-ke. Tam, kde moje Bravo už pekne kúri MultiJet ledva dvíha ručičku teplomera z minimálnej úrovne. Na krátke trasy naftový motor radšej neodporúčam. Navyše má o 100 kg vyššiu hmotnosť. V zákrutách sa preto automobil správa viac nedotáčavo a predné tlmiče si za roky jazdenia určite viac vytrpia. Na diaľniciach je však aj slabšia verzia naftovej 1.6-ky prekvapivo tichá a svižná. Na svoj malý objem ponúka vysoký krútiaci moment 290 Nm, čo sa prejavuje na pružnom zrýchlení. Na dlhé trasy je preto 105-koňový MultiJet oveľa vhodnejší než slabá benzínová verzia. Turbo-benzínové motory som doteraz nemal možnosť skúsiť. Pri 120 km/h točí MultiJet o 1000 otáčok za minútu menej než malý benzín. Hluk motora výraznejšie rastie až nad 130 km/h.

Podvozok Fiatu Bravo je pomerne tvrdý. Vpredu výrobca použil nezávislé zavesenie kolies McPherson, vzadu dopĺňa polonezávislé zavesenie skrutná tyč. Mierne nakláňanie v zákrutách je skôr spôsobené vyššou karosériou. Nejde však o žiaden extrém typu Citroen C3 Picasso.

Otáčky motora:
50 km/h – 3. prevodový stupeň – 1950 ot./min.
50 km/h – 4. prevodový stupeň – 1400 ot./min.
90 km/h – 5. prevodový stupeň – 1950 ot./min.
90 km/h – 6. prevodový stupeň – 1600 ot./min.
130 km/h – 5. prevodový stupeň – 2850 ot./min.
130 km/h – 6. prevodový stupeň – 2250 ot./min.

Po naštartovaní sa audio systém cez Bluetooth automaticky spojí so spárovaným mobilným telefónom. Zvonenie prichádzajúceho hovoru je rovnako nepríjemné, ako občasná ozvena v slúchadle druhej strany. Niektorí ľudia, ktorí mi volali, sa jednoducho počuli dvakrát. Mikrofónu nemám čo vyčítať. Po stlačení tlačidla so slúchadlom sa v menu objavia posledné hovory, telefónny zoznam, čítanie správ a media player. Zaujímavý je práve Media player, ktorý obsahuje buď prehrávanie náhodnej skladby z USB kľúča, alebo zobrazenie priečinkov, umelcov, žánrov, albumov či zoznamov skladieb. Autorádio teda dopĺňa USB konektor, ktorý poslúži napríklad na počúvanie MP3 skladieb z USB kľúča. Zvláštne však je, že pri prepínaní SRC (source, zdroj zvuku) na testovanom Brave s USB úplne chýba položka AUX, ktorá sa v lacnejšej verzii autorádia nachádza, hoci konektor nikde v aute nemám. A ani v testovanom Brave som AUX konektor nikde nenašiel. Ovládače na volante sú síce pekné, ale ťažšie hmatovo odlíšiteľné. Hlasitosť ovládate ľavou rukou, prijatie hovoru pravou. Kvalita zvuku tejto bežnej audio sústavy prekonáva priemer nižšej strednej triedy. Autorádio ponúka aj funkciu Loudness, ktorá zvýrazňuje hĺbky a výšky pri nižších hlasitostiach. Páči sa mi tiež osvetlenie štrbiny pre CD. Záhadou pre mňa bola slabšia citlivosť FM prijímača než na mojom Brave.

Testovanému Bravu chýbal konfigurovateľný multifunkčný displej medzi rýchlomerom a otáčkomerom. K dispozícii som mal len klasický multifunkčný displej so zobrazením času, vonkajšej teploty a údajov palubného počítača. Prepínanie funkcií je možné iba jediným tlačidlom na konci pravej páky za volantom. Výhodou palubného počítača v tomto modeli je výpočet dojazdovej vzdialenosti podľa aktuálneho štýlu jazdy. Prečo výrobca neumiestnil hodiny na miesto lepšie viditeľné pre celú posádku, napríklad na displej autorádia, je mi dodnes záhadou.

Tvarovanie koženého volantu je príkladné. Pohodlie sedenia musí oceniť každý sám. Za malý príplatok je k dispozícii nastaviteľná bedrová opierka. Mnohých poteší posuvná lakťová opierka. Bočné vedenie sedadiel je slabé. Miesta je v aute akurát, vyššia konštrukcia umožňuje aj vyšší posed. V Brave dlhodobo nemám problém cestovať vo štvorici dospelých ľudí. V kabíne svieti zhora nenápadná dvojica oranžových diód. Pri nich nájdete aj tlačidlo na deaktiváciu snímačov priestorovej ochrany a náklonu, napríklad pri odťahovaní. Po oboch stranách autorádia na stredovom paneli nájdete niekoľko zaujímavých tlačidiel. Vľavo hore je umiestnený Dualdrive – tlačidlo dvojúrovňového posilňovača riadenia, ktorý obsahuje aj režim CITY pre ľahké ovládanie auta pri parkovaní…dobre využiteľný práve s ťažším naftovým motorom. Nájdete tu aj deaktiváciu ASR (antislip regulation), napríklad pri jazde na snehu. Vpravo od autorádia sú však oveľa zaujímavejšie tlačidlá – nastavenie palubného počítača, uzamknutie vozidla znútra, ovládanie predných a zadných hmloviek a teraz to najlepšie: ovládanie sklonu svetlometov! Niekedy mám pocit, že cit pre dizajn v Taliansku prekonáva aj cit pre logiku. Nebojte sa, po pár týždňoch si zvyknete na všetko.

Testovanému kúsku chýbal tempomat, ktorého páka býva umiestnená za volantom vľavo dole. Jedným prstencom tempomat aktivujete, druhým meníte rýchlosť po jednom kilometri za hodinu, resp. plynule jeho podržaním. Tlačidlom RES na konci páky vyvoláte poslednú rýchlosť z pamäte.

Počas týždňa s Fiatom Bravo som si uvedomil niektoré nedostatky, ktoré som na mojom možno už ani nevnímal. Pochopil som, že vŕzganie auta v pravom dolnom rohu čelného skla asi nebude náhoda. Predné stierače vykazovali rovnako slabú funkčnosť ako na mojom Brave. Po výmene líšt za nové sa všetko vyriešilo. Zadný stierač stiera zbytočne často. Buď vám po rokoch doškriabe sklo, alebo budete stále meniť gumičky. A v servise vám interval stierania nezmenia. Rozdelenie zadného operadla je tiež vážne nelogické. Prečo sa má za spolujazdcom sklápať len 1/3, keď sa v iných autách môžu 2/3? Nie je práve pravá strana vozidla častejšie využívaná na prepravu rozmernejších predmetov? Oveľa praktickejšie by bolo sklopenie 2/3 zadného operadla práve za sedadlom spolujazdca, ktoré viem posunúť úplne dopredu a za mňa posadiť človeka, s ktorým som nakupoval.

Fiat ponúka aj niekoľko unikátnych vlastností a služieb. Okrem AQS ma zaujala aj kontrolka poruchy vonkajšieho osvetlenia. Tak aj v kabíne vidíte, že máte problém so svetlami. Predné reflektory sú dostatočne silné, xenóny mi nikdy nechýbali. Určite oceníte aj prisvetľovanie hmlovými svetlami do zákrut pri rýchlosti do 40 km/h. Veľmi som si zvykol aj na funkciu Follow me home – po vypnutí motora pred naším domom jednoducho potiahnem k sebe páčku za volantom, akoby som niekomu blikal diaľkovými svetlami. Opakovaným “zablikaním” aktivujem stretávacie svetlá na 30 až 210 sekúnd a ja mám potom pekne osvetlenú cestu až domov. Ak je vo výbave Fiatu Bravo aj ESP, dočkáte sa automaticky aj funkcie Hill holder, ktorá výrazne zjednodušuje rozjazd do kopca (aj pri cúvaní). Zo služieb spomeniem Fiat Komfortservis, – pri kúpe 2 – 5 predpísaných kontrol dostanete na ne zľavu 20 %. Službou Komfortplus zase môžete pred ukončením dvojročnej záruky zakúpiť jej predĺženie o 1, 2 alebo 3 roky. Cena závisí od počtu najazdených kilometrov. Ku záruke je automaticky k dispozícii aj asistenčná služba. Fiat people je združenie majiteľov Fiatov, ktoré upozorňuje na rôzne zľavy a ponúka drobné výhody.

Bravo je lacné auto, ktoré sa však nevyznačuje lacnými vlastnosťami. Som rád, že výrobca nešetril ani na zadných obrysových svetlách, a keď sa vám vypáli niektorá žiarovka, neostane daná strana automobilu neosvetlená. V každom svetle sú totiž dve.

Vo verzii Dynamic je naftový MultiJet 105k drahší od benzínového T-Jetu 120k o 1 600 eur. Rozdiel medzi naftovým motorom v strednej výbave a benzínovým turbo motorom v najvyššej je len 500 eur, a asi by som radšej volil ten benzínový. Hlavne kvôli dlhému zahrievaniu a nízkej kultivovanosti motora. Ak sa vám Bravo páči, jazdíte dlhé trasy a zaujala vás aj jeho cena, nie je dôvod brániť vám kúpiť aj naftový MultiJet.

Veľkou výhodou je aj počet krádeží Fiatov v pomere k počtu predaných a dovezených áut. O Fiaty je minimálny záujem, podobne ako o Renaulty, Fordy či Toyoty.

V ochrane dospelých členov posádky získal Fiat Bravo v roku 2007 plných 5 hviezd podľa Euro NCAP. Za ochranu detí získalo Bravo len 3 hviezdy, za ochranu chodcov iba dve.

Hlavné klady

- spotreba 1.6 JTD okolo 5 litrov na 100 km,
- krútiaci moment až 290 Nm,
- nadčasový dizajn automobilu aj interiéru,
- kvality klimatizácie (AQS, ľubovoľné smerovanie prúdenia vzduchu),
- follow me home – regulované osvetlenie cesty aj po vypnutí motora,
- kvalita zvuku audio systému,
- dvojitý posilňovač riadenia s režimom CITY,
- vysoká bezpečnosť, malý záujem zlodejov.

Hlavné nedostatky

- nízka kultivovanosť motora pri státí,
- pri rýchlostiach nad 130 km/h vyšší nárast hluku,
- dlhé zahrievanie motora (v zime 10 – 15 minút),
- nelogické delenie zadných operadiel,
- zbytočne časté stieranie zadného stierača,
- umiestnenie tlačidiel pre sklon svetlometov, ovládanie hmloviek a nastavenie palubného počítača.

Poruchy

Poruchovosť Fiatu Bravo nie je stále zaradená do hodnotenia Auto Bild TUV reportov. Predchádzajúce Stilo sa však stabilne drží na najspodnejších priečkach, a preto nám neostáva nič iné, len dúfať, že sa Fiat z poruchovosti modelu Stilo poučil. Štatistiky TUV však nie sú dokonalé, Bravo je zase model úplne nový, preto je na vynášanie súdov v tomto smere stále priskoro.

Spokojnosť s autom: 8/10

1 – totálne nespokojný, 5 – priemer, 10 – maximálne spokojný

Záverečné zhodnotenie

Fiat Bravo je podľa môjho názoru veľmi vydarené auto. Jeho výskyt na cestách rastie, čo dokazuje, že Bravo je pre slovenských zákazníkov zaujímavé. Pre autá tohto typu mi viac vyhovujú benzínové motory a inak tomu nie je ani v tomto prípade. Naftový motor sa ľahšie utlmí v aute strednej triedy, ale v automobile typu Bravo stále cítim nepríjemné vibrácie vo volante či pedáloch. Radšej by som volil 120-koňový benzínový T-Jet v najvyššej výbave než 105-koňový naftový MultiJet v strednej výbave za podobnú cenu. Kto ale jednoznačne túži po dobrej spotrebe a často jazdí diaľničné trasy, ten určite radšej zvolí Bravo 1.6 JTD a ja mu ho vyhovárať nebudem.